Návrat geniálneho detektíva Sherlocka Holmesa

Už trailery naznačovali, ktorým smerom sa Guy Ritchie rozhodne legendu posunúť a v zásade neklamali. Naozaj ide o film prešpikovaný bitkami so spomalenými zábermi, hláškami a šarmom Roberta Downeyho jr. Lenže stačí to? Dvojhodinová stopáž ponúkala veľa, ale ja som dúfala aj v kvalitný scenár a žiaľ, nedočkala som sa. Sherlocka (Robert Downey jr.) trápia suchoty, už viac ako tri mesiace nemal žiaden prípad, Watson (Jude Law) sa od neho plánuje odsťahovať k nastávajúcej žene, skrátka v detektívovom živote samá nuda. Konečne nastane trochu vzrušenia, keď lord Blackwood, posledný vrah, ktorého dostal Sherlock na šibenicu, vstane z mŕtvych a jeho hrobku nájdu nielen prelomenú, ale v truhle neleží ani správna osoba. Začne sa vyšetrovanie, pri ktorom sa vynára aj Holmesova milenka z minulosti Irene Adler (Rachel McAdams) a chvíľku to vyzerá, že veda prekročí svoje hranice a budeme svedkami mágie.

Celý čas, čo som Sherlocka sledovala, som mala dojem toho neslávne známeho „ toto som už niekde videla“. Ideové vykrádačky adaptácii Dana Browna v kombinácii so zbesilosťou popcornových blockbustrov vyšumia veľmi rýchlo. Iste, dialógy medzi Holmesom a Watsonom sú starostlivo napísané, aby demonštrovali silné puto medzi dvoma partnermi, ale samotný príbeh stojí na slabých základoch, od originality má ďaleko a v záverečnej pointe vyznie priam až smiešne.

Na režisérskej stoličke sedel Guy Ritchie pomerne pevne, ale k výšinám svojich predchádzajúcich projektov ako Zbaľ prachy a vypadni, Podfu(c)k alebo minuloročná Rocknrolla, nedoletel. Darmo, je vidieť, že pri filmoch, ku ktorým si napíše scenár sám, mu to ide lepšie. Jeho rukopis je ale badateľný a postavičky londýnskeho podsvetia boli opäť starostlivo vybrané a nesklamali. Akcia je dobrá, potešila najmä scéna v dokoch, ale občas by sa zišla väčšia prehľadnosť v súbojoch, často okorenených o efektné spomaľovačky. Londýn ako mesto dáva vyniknúť podobným snímkom a tvorcovia sa vyhrali so scénami, najmä pokiaľ ide o Tower Bridge, vyhrali, ale opäť, nič nové a svetoborné nepriniesli.

Najnovší Sherlock Holmes tak skutočne stojí na hercoch, ktorí sľubovali, že bude, na čo pozerať. Robert Downey jr. má potenciál kradnúť film pre seba a robí to veľmi charizmaticky a verím, že ak sa natočí pokračovanie, zžije sa s tou úlohou maximálne. V očiach Holmesa možno čítať aj genialitu, aj zraniteľnosť, a s husľami v rukách je očarujúci. Zdatne mu sekunduje Jude Law, ktorému na šarme neuberajú ani netradičné fúzy, ale uvedomuje si svoje miesto v príbehu a necháva vyniknúť hereckému umu Downeyho jr. Chémia medzi dvoma hercami funguje miestami viac, inde menej, ale hlavne funguje. To sa nedá povedať o dvojici McAdams – Downey jr. Postava Irene Adler je nielen absolútne nepodstatná, ale aj šablónovitá a McAdams je proste len ozdoba navyše. O tom, že vekový rozdiel medzi ňou a Downeym jr. tiež na dôveryhodnosti nepridal, sa bližšie vyjadrovať nechcem. Oči mnohých filmových fanúšikov sa upierali skôr na Marka Stronga, ktorý si strihol postavu záporáka lorda Blackwooda a v spojení s Guyom Ritchiem, súdiac podľa predchádzajúcej Rocknrolly, sľuboval silný zážitok. Pravdepodobne slabý scenár v kombinácii s primitívnou charakteristikou jeho postavy spôsobil, že nemal, čo hrať, lebo odmietam uveriť, že by chyba bola na hercovej strane.

Snáď najväčší dojem tak zanechala hudba Hansa Zimmera, ktorého soundtrack bude čoskoro patriť do povinnej zbierky každého, kto má čo len trochu vkusu v tejto oblasti. Pokiaľ ide o trochu zbytočný cliffhanger, komerčný úspech rozhodne, či sa Sherlock Holmes vráti na strieborné plátna, ale mám silný pocit, že sa tak stane. Zostáva preto dúfať, že reparát vyznie o niečo kompaktnejšie, ale Guy, keďže si to ty a Downey jr., optimisticky na začiatku nového roku privriem obe oči a dám 7/10.

Redakce