Star Trek opäť na plátne

Úvodom sa musím priznať, že som jednou z „ignorantov“ , ktorí nehovoria klingónsky a nikdy nepochopili „ten divný pozdrav rukou“. Star Trekom som absolútne nepoznačená a do kina som šla viacmenej s nulovými očakávaniami. Nádej, že nebudem na premietaní trpieť, mi do žíl vlial režisér J. J. Abrams. Človek, ktorý má na svedomí úspešné seriály (Alias, Lost) a nemenej úspešný film (Mission: Impossible 3), prezentoval jedenásty celovečerný film Star Trek ako reštart, kde si prídu na svoje skalní „trekkies“, ale zároveň aj série neznalí. Nakoľko patrím do druhej kategórie, film som hodnotila len z tohto pohľadu, a hoci ho neviem posúdiť v porovnaní s pôvodnými filmami, či seriálmi, dovolím si povedať, že Abramsovi zámer vyšiel, dokonca výrazne nad očakávania. Star Trek sa určite oplatí vidieť, a to aj v prípade, ak ste doteraz trpeli pri pohľade na vesmírne dobrodružstvá, pretože sa vám vždy vybaví Bruce Willis zachraňujúci Zem pred asteroidom.

Pravdupovediac, Star Trek sa v mnoha smeroch na Armageddon podobá. Najvýraznejšie akciou, ktorá pripomína Michaela Baya. Stíha ambíciám projektu, je veľmi kvalitná a zaútočí už od počiatočných minút, kedy sa dozvedáme, za akých okolností prichádza na svet Jim T. Kirk. Sága sa práve v týchto miestach vracia úplne na začiatok.

Neskorší kapitán Kirk (Chris Pine) je stále len mladý „fracek“. Nikdy nepoznal svojho otca a dievčatá balí na svoju zdravú drzosť a žiarivé modré oči. Jedného dňa mu je ponúknutá možnosť prejsť výcvikom a dostať sa na niektorú z lodí Federácie, a tak opúšťa svoju motorku, Iowu, kde vyrastal a vydáva sa v ústrety osudu, ktorý má zmeniť Galaxiu. Zo svojej planéty odchádza aj Spock (Zachary Quinto), mimoriadne talentovaný napoly človek po matke (na nespoznanie zostarnutá Winona Ryder) a napoly Vulkánec. Práve jeho zvláštny pôvod ho po celý život stavia do nejasnej pozície, ktorá je na rázcestí medzi logikou Vulkánčanov a emóciami pretkaným svetom ľudí . Rezervovaný Spock sa dostáva do konfliktu s uvoľneným Kirkom, no ich rivalita musí ustúpiť bokom, pretože jediná šanca ako uspieť, je spolupráca. Práve protipóly Spock a Kirk sú piliermi príbehu. Ich cesta k vzájomnej tolerancii je atraktívna a pristihnete sa pri dileme, koho by ste na kapitánskej pozícii USS Enterprise videli radšej. Sympatie sa prelievajú z jednej strany na druhú a viac ako dvojhodinový film ubehne skôr, než si stihnete všimnúť. Postará sa o to výborná gradácia a inteligentná zápletka, ktorá šikovne do filmu dostala aj Leonarda Nimoya, pôvodného predstaviteľa Spocka.

Scenár pochádza od dvojice Robert Orci a Alex Kurtzman, ktorá má na svedomí už spomínanú Abramsovu Mission: Impossible 3, či blockbuster Transformers a fanúšikovia určite rozpoznajú rukopis plný humoru, ktorý je dávkovaný počas celého filmu. Ten sa väčšinou spája s vedľajšími postavami – Leonard „Kostra“ McCoy (Karl Urban), Scotty (Simon Pegg), či Pavel Chekov (Anton Yelchin) sú zárukou úsmevu na tvári. Mohla by som pokračovať ďalej, ale stačí, ak poviem, že rovnako ako scenáristi si nadštandardný výkon môžu zapísať aj osoby zodpovedné za casting. Dokonca mi chvíľku trvalo, kým som v úlohe „záporáka“ rozpoznala Erica Banu. Prezentuje sa ako veľký fanúšik pôvodnej Star Trek série a evidentne si postavu Romulana Nera užíval. Najväčšími hviezdami sú ale Chris Pine, a najmä Zachary „Sylar“ Quinto. Protipóly nielen fyzické, ale aj charakterové. Quinto so špicatými ušami ma presvedčil, že má potenciál nielen pre obrazovku, ale aj pre plátno a blonďavý Pine je príjemne sebavedomý a svoj part zvláda rovnako s prehľadom.

Hudba, ktorá spôsobuje zimomriavky je už len čerešničkou na torte, ktorú upiekol J. J. Abrams a ktorá je delikátna, dokonalé vyvážená a pamätná. Takto sa robí kvalitná komercia a mne nezostáva nič iné, ako Vám zaželať: „Žite dlho a prosperujte.“ (A vyrazte do kina! ;)

Redakce