Milenci

Opäť som sa presvedčila, že trailery sú niekedy viac na škodu ako na úžitok. Divák sa nimi nechá navnadiť a v kine zistí, že v ňom boli postrihané všetky kľúčové scény a reálne sa neudeje nič navyše, čo by ho strhlo. Do tejto kategórie spadá aj ostatný počin Graya. Ešteže filmy nie sú vždy len o deji. Milenci ponúkajú pohľad na to, že vzťahy nie sú vždy nalinkované a dokonalé a že život dokáže byť občas krutý. Takých je na stovky, poviete si a máte pravdu. Nejde o žiadna romantickú komédiu, skôr drámu o tom, že život dokáže byť občas krutý a vzťahy v skutočnom svete zďaleka nie sú nalinkované príbehy z červenej knižnice. Leonarda (Joaquin Phoenix) opustila snúbenica a po pár pokusoch o samovraždu býva späť u rodičov. Starostlivých, ale miestami až príliš (skvelá Isabella Rossellini). Pracuje v rodinnej čistiarni a do každodennej apatie mu vstúpi nová žena. O poschodie vyššie sa nasťahuje Michelle (Gwyneth Paltrow). Byt jej platí ženatý milenec, ktorý nemá v úmysle svoju manželku opustiť (koľké to prekvapenie). Michelle si občas šupne nejakú tú extázu a jednoducho prežíva. Rovnako ako Leonard. A hádajte čo?  Leonard sa nám do novej susedy zamiluje. Lenže zároveň spraví rodičom radosť a začne chodiť so Sandrou. Milou slečnou, ktorá, ako sama vraví, sa oňho chce starať a ktorú by jeho rodičia ako nevestu brali okamžite. Prostučký príbeh klasického „milujeme tých, ktorí nás odmietajú a naopak“, pri ktorom zamrzí, že scenár je rovnako jednoduchý a neponúka žiadne zaujímavé zvraty.

Z vôd cliché film vyťahujú (no len tesne nad hladinu) najmä herci a pôsobivá atmosféra, ktorú sa režisérovi miestami podarilo vytvoriť. Jesenný, až zimný New York je tentokrát predstavený v iných polohách ako štandardný Manhattan alebo notoricky známe prestrihy Central parku a pôsobí prekvapivo civilne. Je preto škoda, že sa civilnosť filmu darí zabiť niekoľkými lacnými scénami a odhalený prsník Gwyneth Paltrow je len jeden príklad, ktorý pomaly budovanú intimitu úspešne ruinuje.

Pokiaľ ide o iný ako striptérsky talent Gwyneth Paltrow, svoj part odohrala štandardne dobre. Ako žena, ktorá ma v živote obrovský chaos pôsobí vcelku presvedčivo, ale zatieňuje ju jej herecký partner. Joaquin Phoenix. Tento americký herec, ktorý rovnako dobre zvláda vedľajšie, ako aj hlavné úlohy, vám zaručene utkvie v pamäti. V Milencoch nepotrebuje tragickú masku imperátora, ani gitaru Johnnyho Casha a stále dokáže ukradnúť celý film pre seba. Leonard je všetko, čo má byť – zúfalý a ubitý, slabý aj oddaný – a ešte mnoho viac. Nebyť Phoenixa, Milenci by nestáli za nič a ak je toto skutočne jeho posledný film, rozhodne nebude z tých, ktoré sa budú vyťahovať ako jeho životné úlohy a nezostáva iné ako dúfať, že ho to prejde. Všetci vieme ako to s odchodmi v showbize chodí… Milenecký trojuholník uzatvára Vinessa Shaw ako Sandra. Dotvára estetický zážitok – dobre sa na ňu pozerá, a nič viac jej ani scenár neumožní.

Najväčším problémom tohto naskrz melancholického snímku tak zostáva jeho tempo. Síce konštantné, ale pekelne pomalé a ak si k tomu pripočítate predvídateľnosť, vychádza z toho film na jesenný večer, popri ktorom budete žehliť, telefonovať a o hodinu zabudnete, že ste ho videli. A ak spomínam predvídateľnosť, myslím tým naozaj príšernú predvídateľnosť a neutíchajúci „tam sa nič nedeje“ pocit. Ak  teda zvolíte návštevu kina, výrazne odporúčam adekvátnu spoločnosť, pretože sa vám ľahko môže stať, že plnú stopáž budete z vedľajšieho sedadla počúvať  otravné poznámky na adresu filmu (prípadne váš výber), a to by ste predsa nechceli.

Redakce