Olomouc si pripomína Jindřicha Zdíka

Jindřich Zdík bol nielen schopný duchovný pastier, ale i politik a diplomat. Osobne sa poznal dokonca s takými osobnosťami, akými boli pápeži Lucius II. a Eugen III. alebo slávny teológ Bernard z Clairvaux. Zdíkovi sa podarilo vydobyť mincovné právo pre olomoucké biskupstvo. Jeho ďalším veľkým počinom bola dostavba baziliky sv. Václava v Olomouci. V jej susedstve vybudoval obytný komplex s ambitom. Dvakrát vycestoval do Jeruzalema, čo v tej dobe vôbec nebolo bežné. Avšak najzaujímavejší fakt je asi ten, že Zdík založil v Olomouci skriptórium, v ktorom vznikali mnohé kódexy a diplomatické materiály.

Ale dosť bolo o osobe tohto biskupa. Mojou úlohou je priblížiť výstavu nazvanú práve Jindřich Zdík (1126-1150) Olomoucky biskup uprostřed Evropy. Kurátorkou je Jana Hrbáčová a záštitu nad výstavou prevzal olomoucký arcibiskup Jan Graubner. Výstava predstavuje osobnosť Jindřicha Zdíka v čo najúplnejšej podobe. Vystavujú sa všetky dostupné architektonické fragmenty a reliéfy pochádzajúce z katedrály sv. Václava, Zdíkovho biskupského paláca a kapitulného domu, ktoré boli nachádzané na svätováclavskom návrší od konca 19. st. až do nedávnej doby.

Najpútavejšou časťou výstavy je však určite séria rukopisov, listín a korešpondencie. Rukopisom s najväčšou hodnotou je určite Olomoucký kolektář (Horologium olomoucké), ktorý dnes patrí knižnici v Štokholme a náklady na jeho prepravu a poistenie dosiahli sumu niekoľkých státisíc českých korún. Tiež sú tu rukopisy dovezené z nemeckej Halle a z Prahy. Vzhľadom k veľkému množstvu archiválií a malému výstavnému priestoru sa archiválie počas trvania výstavy striedajú. No zaistená je digitálna prezentácia tvorby Zdíkovho skriptória v celej jej šírke. Zaujímavosťou výstavy je aj fakt, že na výzdobe niektorých rukopisov sa podieľali Hildebert a Everwin, ktorí sú úplne prvými umelcami známi menom v dejinách českého výtvarného umenia. Bežný život tejto doby dokresľujú archeologické nálezy. Môžete vzhliadnuť mince, šperky, predmety umeleckého remesla i dennej potreby.

Na výstave sa človek cíti skutočne ako v inom svete, historické predmety v spojení s historickým interiérom múzea zvláštnym spôsobom vplývajú na vnímanie. Jediné čo mi prekážalo, bola skutočnosť, že si človek v starých rukopisoch (z pochopiteľným dôvodov) nemôže zalistovať, pretože by ma veľmi zaujímali aj ďalšie texty a iluminácia v staručkých knihách. Avšak každopádne, ak budete mať cestu do Olomouce, v Arcidiecéznom múzeu sa zastavte. Aj krátkodobá výstava, aj stála expozícia a neštandardne upravený interiér stoja za tých pár korún vstupného.

Daša Urdová