Blog z Thajska alias moje thajské dobrodružstvo

Autor: Ľubomíra Honíšková

Tu znamená na ostrove Phi Phi v južnom Thajsku, presne na tom ostrove, ktorý pred viac ako desiatimi rokmi zaplavila hrozivá vlna Tsunami.

Naša cesta začala pred asi piatimi dňami v meste Phuket. Na toto miesto sme prileteli po dlhom 16 hodinovom lete (ktorý nás mimochodom okrem asi 10-tich tisíc korún stal aj litre potu, ktoré sme vypotili!). Hneď ako sme vystúpili na letisku, nás čakal doslova kultúrny šok! Obrovská vlhkosť vzduchu, v letiskovej hale mraky malých čierných mužíčkov, ktorým sme dali pracovný názov Nadháneči. To preto, lebo sa vás stále snažia nahnať do svojho taxíku, lode, vanu, obchodu, zmenárne, reštaurácie… Jednoducho všade tam, kde z vás môžu vytiahnúť nejaké bahty (thajská mena). Na taký nápor na letisku sme neboli pripravení. Naštastie sme sa rýchlo spamätali, vymenili peniaze, nastúpili do najlacnejšieho a najdôveryhodnejšie vyzerajúceho minibusu a vyrazili sme do hotela.

Mesto Phuket však nebolo nič pre nás. Preplnené reštaurácie, milióny obchodov, ľudia v neónových tričkách v podnapitej nálade, neutešujúce pláže a nie príliš čistá voda. Toto jednoducho nebol ten pravý raj, za ktorým sme tak dlho cestovali. Po dvoch dňoch sme teda zbalili naše krosny a vybrali sme sa cestovať o niečo južnejšie.

Na ostrove Phi Phi sme našli všetko, čo by sa dalo nazvať dokonalosťou. Slnkom zaliaté a ľudoprázdne pláže, uvoľnenú batôžkársku atmosféru, voňavé exotické Pad Thai (pravé thajské nudle so zeleninou) alebo drevené bungalovy na stračích nôžkach. Na tomto ostrove by možno stačilo len ležať pri azúrovom mori a pozerať sa okolo seba. Určite by to bolo na nezaplatenie. My sme však na to príliš dobrodružné nátury, a tak sme sa hneď na druhý deň vydali na výlet malou drevenou bárkou zvanou longtail boat. Všetci v meste nám tvrdili, že na more sa kvôli vetru práve v ten deň ísť nedá. No my sme sa nedali odradiť a našli sme nadšenca v cestovnej agentúre, ktorý výlet pre nás a ešte asi 20 angličanov a číňanov dokázal aj napriek veľkým vlnám zorganizovať. A stálo to za to! Ako prvú sme s loďkou navštívili Maya beach. Tí, čo videli film Pláž určite vedia, o čom hovorím. Na tejto pláži sa totižto Leonardo premával aj so svojimi opálenými druhmi, lovil ryby, objavil marihuanu a pokúšal sa budovať utopickú spoločnosť. Aby ste vedeli, tá pláž je rovnako krásna ako vo filme. A možno ešte aj viac. Ďalšími zastávkami boli koraly blízko súostrovia, okolo ktorých sme mohli šnorchlovať a potápať sa, alebo aj pláž Monkey beach. Tá dostala svoje meno podľa jej najpočetnejších obyvateľov – opičiek. Priznám sa narovinu, nie sú až také priateľské ako sa zdajú a po tom, čo nás párkrát začali naháňať kvôli jedlu, sme radšej rýchlo nasadli do našej bárky a pobrali sa kade ľahšie. Spomínala som už veľké vlny? Ak áno, tak cesta naspäť bola zbesilou mokrou jazdou pomedzi ne.

Každý večer sa potom dá na ostrove tráviť popíjaním vychladeného thajského pivka Chang, oddychom v niektorej z tunajších „žrádelen“ alebo na štýl party hard. Na ostrove nie je vybudovaná žiadna dopravná sieť, takže sa v noci nemusíte báť rýchlych a hlučných áut a motoriek. Všetci turisti jednoducho len chodia pešo a domáci používajú aj bicykle.

Ostrov Phi Phi sme teda už pokorili a presúvame sa ďalej na pevninu. O našom ďalšom putovaní sa však dočítate až v nasledujúcom vydaní Blogovania z Thajska. Momentálne ma od počítača už vyháňa dobre živená thajská panička v dlhej sukni a rozpadnutých žabkách. Takže sa nabudúce pripravte, zoberieme vás so sebou objavovať túto exotickú a tropickú krajinu.

Více z cestovatelských blogů se můžete dočíst na:

Redakce