Pôvodný seriál vyvolal novú vlnu feminizmu vo svete a jeho fenomén zosilnel natoľko, že svojou popularitou donútil tvorcov k vytvoreniu celovečerného filmu. Dvakrát. V oboch prípadoch otázka, či sa film páčil alebo nie, závisí v dosť veľkej miere od hladiny estrogénu v krvi. Pri štvorici New Yorčaniek je totiž nejedna žena ochotná prehliadnuť zlý scenár a rovno zapredať dušu osobe menom Patricia Field, prípadne Manolo Blahnik. Osobám, ktoré majú na svedomí kostýmy protagonistiek a milióny iskier v oku nejednej ženy pri pohľade na handry a topánky, v ktorých sa Carrie a spol. premáva. Dámy, s potešením môžem konštatovať, že je to tu – šaty sú skutočne úžasné a podľa môjho názoru, lepšie než predtým. Opäť dokonale typické pre konkrétnu predstaviteľku a zakaždým dychberúce. Lenže keby som mala chuť „len“ na dobrú prehliadku, pustím si Dior Haute Couture 2005.
Od Sexu v meste čakám viac. Napríklad sex. Alebo mesto. Pokiaľ ide o to prvé, Michael Patrick King sa obmedzil na hormónmi (ne)ovládanú Samanthu a spomalené zábery na rugby tím pri bazéne, prípadne švédsku au pair, ktorá tak rada uteká po trávniku bez podprsenky. Okrem iného sa bez problémov nechá v bielom tielku ostriekať vodou z hadice. Ach, tá frivolná Európa. Ak sa mám vyjadriť k druhej časti, teda k mestu, musím sem jednoznačne smerovať svoju najvýraznejšiu výčitku. New York sa (aj) vďaka seriálu vyšvihol do povedomia ľudí ako mesto obrovských možností, takže, keď sa Michael Patrick King rozhodol druhý celovečerák ukrátiť práve o „the city“, asi netušil, že s príchodom Abu Dabi a jeho exotickými lokáciami, stratí piatu hlavnú postavu a vlastne charakter sám o sebe.
Dva roky po veľkolepom filmovom finále, kedy Pán Božský z Carrie spravil konečne počestnú pani, nastáva v ich manželstve nuda. Carrie mu na výročie venuje gravírované vintage hodinky, on jej plazmu do spálne. Charlotte je zase na nervy zo svojich dcér, vydesená predstavou, že by ju manžel mohol podviesť s opatrovateľkou a pokiaľ ide o Mirandu, tá zažíva krízu v práci. Preto všetkým príde vhod, keď sa Samanthe podarí vybaviť PR výlet do Spojených arabských emirátov do luxusného hotela, kde je osobným hosťom šejka. A potom, že rozprávky sú len pre deti. Nasledujú udalostí, ktoré sú popretkávane vtipnými, aj menej vtipnými momentmi a ktoré sú korunované otrasnou karaoke scénou, ktorú si tvorcovia mohli vážne odpustiť. Pri nej úvodné číslo Lizy Minelli vyznieva ako intelektuálna muzikálová vsuvka.
Herecky sa nenechalo nič na náhodu a ženské kvarteto doplnili aj známe mužské tváre, čerstvo doplnené o Maxa Ryana, ktorý vo filme stvárnila dánskeho architekta, Samanthin najnovší objekt. Musím veľmi nekriticky zhodnotiť, že nadšené ženské vzdychy sa sálou ozývali pri oblečení, nádherne vyzerajúcom jedle, ale jednoznačne najväčší úspech mal práve tento charizmatický Angličan.
V konečnom dôsledku sa film ťažko hodnotí. Scénar je slabší a herečky nám opäť o niečo zostarli, ale z nepochopiteľného dôvodu na mňa, narozdiel od prechádzajúceho dielu, dýchol duch seriálu – asi som na staré kolená nostalgická. Akoby sa vrátili menšie, a najmä civilnejšie motívy (ak si odmyslím Blízky východ a gay svadbu). Z kina som odchádzala usmiata a spokojná, a to aj po prehnane dlhej stopáži, preto nemôžem ísť v hodnotení pod šesť, ale ak by sa nedajboh točila trojka, poprosím späť trochu seriálového cynizmu.