Čo nám bolo predstavené na Přehlídce animovaného filmu 2012 v rámci sekcie Paf-art

Na začiatok chcem povedať, že môj report sa bude venovať jedenástym ročníkom prehliadky animovaných filmov PAF 2012, ktorý sa konal 6-9. 12 2012 v Olomouci v priestoroch Uměleckého centra, avšak nebude venovaný  celému festivalu, ktorý bol bohatý na obsah animovaných a iných krátkych filmov, videoartu, živej animácie, rôznych prednášok, alebo iných intermediálnych a multimediálnych umeleckých záležitostí a kúskov, či skvelej káve, koláčiku a vegetariánskeho jedla pri posedení v Café Tungsram Transit. Zameriavam sa priamo na sekciu Paf-art, ktorá fungovala ako doprovodný program počas celého trvania festivalu, kde bolo možné zhliadnuť niekoľko rôznych inštalácií, simulácií, projekcie alebo net-artu priamo v budove jezuitského konviktu, alebo mimo neho – Galerie u Mloka, Vitrína Deniska, no bohužiaľ sme túto vitrínu nenašli, aj po dlhom hľadaní.

Festival PAF sa niesol v znamení témy a myšlienky Animace urbanizmu, kde sa urbánny priestor stal bodom pre jeho rozmanité vytváranie, konštruovanie, chápanie a nazeranie, obnovu či  priamu reflexiu alebo konfrontáciu človek – priestor. S takýmito prístupmi pracovali aj umelci, ktorý boli svojimi inštaláciami, objektmi či projekciami zastúpený: Mark Fell, Lenka Burdová, Martin Hrubý, Dominik Lang, Petr Krátký, Matěj Smetan, ale aj rôzni iní umelci zastupujúci médium netartu a wifi-inštalácie polymorfného charakteru (spomeniem autorov ako Kamilla Kard, Zdeněk Svejkovský, Kristýna Lutzová, Kryštof Pešek a i., či Barbora Trnková & Tomáš Javůrek s projektom AnnaMarie, ktorý spočíval v médiu wifi-inštalácie, špeciálne vytvorenú pre Kapli Božího těla, ktorá mi ale nefungovala na mojom „osobnom oltári“; jednalo však o internetové zdieľanie fotografií v spomínanom priestore v konkrétnom čase, ako aj o zdieľanie modlitieb.

Svetelná a zvuková inštalácia Marka Fella s názvom Factoid #3, prezentovaná v priestore Bílá Nora, pracuje s prvkami spojenia sonického tvrdého mono/stereo zvuku s nepretržito-fragmentárnym svetlom stroboskopu a vlajúceho balónu v strede priestoru. Táto fúzia, ktorá už pri vstupe do miestnosti upozorňovala na silný zvuk a silné svetlo s varovaním nevstupovania do priestoru inštalácie ak trpíte fotosenzitívnou epilepsiou, naozaj v skutočnosti posúva divákovu prítomnosť a momentálne vedomie na inú úroveň vnímania času a pohľadu do priestoru. Išlo o zmätenie zmyslov a uvedomenie si svoje prítomno v štruktúre okamihových súvislostí.

Inštalácia Lenky Burdovej Neviditelné město (podľa môjho osobného názoru azda najvydarenejšia z celého festivalu, resp. Paf-artu) predstavuje architektonické a urbánne nerealizovateľné utopické objekty – projekty architektov ako napríklad Clauda Nicolasa Ledouxe, Etiena-Louise Boulléeho, nekonečný dom Friedricha Kieslera, neuskutočnené súťažné návrhy Chicago Tribune Coumn od Adolfa Loose, alebo plávajúce divadlo talianskeho architekta Alda Rossiho, chodiace mestá Archigramu, či abecedné mesto Stevena Holla a iné projekty, ktoré  priestorom plávajú bez tiaže, či horizontu spočívajú v priesvitných objektoch spracované plastickým zmyslom a vhodené do priestoru a následne presvetlené získavajú podobu luminoidných architektonických častí tvoriace jeden nový urbánny celok, ktoré tak dostávajú šancu, možnosť stať sa novou konštruovanou realitou mesta a jeho alternatívnych štruktúr či vnútorných individuálnych svetov.

Daľsia časť Paf-artu bola venovaná výstave s názvom Model.Animace urbanismu nachádzajúca sa v priestoroch Átria konviktu, kde sa predstavil Martin Hrubý, ktorého objekty s názvom Dokumentace mapujú detaily  urbanistického plánu verejného priestoru. Dominik Lang so svojimi Domečky vystavil niekoľko objektov – modelov budov vyrobených z papierových krabíc. Architektonické modeli niesú funkčné ako aj fakt že samotné budovy predstavujú tie typy, ktoré priamo nesú znak odpadového materiálu. Matěj Smetana so svojimi digitálnymi kresbami antickej architektúry(Antika II), kde ide o prenos, či matematickú multiplikáciu do mrakodrapovej schémy základného prvku antickej architektúry- antického sĺpu. Petr Krátký s objektom Silnice (model obrazu) zobrazuje monochromný čiernobiely náter  na plátne, ktorého rozmery predstavujú zmenšeninu cesty prvej triedy v pomere 16:9 odpovedajúcej Českej štátnej norme.

A nakoniec samotné netartové umenie v sekcií Home page Installation, ktoré som už spomenul vyššie,  nechcem analyzovať každé zvlášť. Myslím si, že pri tom akou formou je toto médium, kde sa jeho koreň nachádza v hyperpriestore internetovej reality, v ktorej môžeme byť spojený všetci, všade a kedykoľvek by bolo vhodnejšie dať vám typy na tieto www adresy, prezentované na festivale PAF a sami, interaktívne posúdite, o čo v skutočnosti ide.

Timothy Holman: The Useless Web (2012),

Michael Ruiz: Blank is the new blank (2010-2011),

Katja Novitskova : Curiosity and Opportunity: Next Best Thing to Being There (2012),

Jaakko Pallasvuo: Higher Education (2012),

Kamilla Kard: BestWallCover (2012),

Rachel de Joode: The Imaginary Order (2012),

Zdeněk Svejkovský: Stránky které nelze najít (2011),

Michael Bielicky, Kamila B. Richter, Dirk Reinbold: The Falling Times (2007-2009),

Constant Dullaart: The censored Internet (2010), Untitled Internet (2012), 

Carlos Saez, Claudia Mate: Cloaque (2012),

Kristýna Lutzová: www.loginlogout.cz (2012),

JODI, 404.jodi.org, map.jodi.org, g33con.com, wwwwwwwww.jodi.org, sod.jodi.org, asdfg.jodi.org

Lukáš Kovačik

som študent Fakulty umění Ostravské univerzity v ateliéru MalbaDvě pod vedením Františka Kowolowského.